Hrad mesta Komárom a jeho podhradie sa nachádza pri sútoku Váhu a Dunaja, pri dunajskom prístave. Touto vetou sme okamžite definovali mimoriadne dôležitú úlohu mesta v dejinách uhorského pivovarníctva a pivovarského obchodu.
Komárom zohralo rozhodujúcu úlohu pri vzniku uhorského pivovarníctva pričom ho nie frekvencia varenia či množstvo miestne konzumovaného piva indikovalo významným, ale naopak skutočnosť, že do konca 17. storočia sa tu rozvinul najväčší trh pre pivovarníkov, ich hlavný komoditný uzol v krajine. Komáromský obchod s pivom, s obilím ale aj „tótskym“ pivom bol toho času v plnom rozkvete.

O pivovarníctve predchádzajúcej éry máme len veľmi málo informácií. Pokiaľ by bolo významné, je pravdepodobné, že by sme poznali viacero dát. O konkrétnej genéze vzniku Cechu v roku 1696 nemáme údaje, ale komáromský obchod s pivom a pivárskym obilím je už v tomto období taký rozvinutý, že jeho vysoký stupeň rozmachu je zrejme východiskom pre požiadavku založenia Cechu. Významu komáromského Pivovarníckeho Cechu dokázal konkurovať až druhý veľký Cech, ktorý sa sformoval v 18. storočí v Pesti.

Základ komáromského Cechu je v plnej miere odrazom nemeckej kultúry, genézou viedenskej obchodnej, priemyselnej a daňovej politiky konča 17. storočia. Viedeň mala zámer definovať organizáciu, rád a štýl komáromského Pivovarského cechu podľa viedenského vzoru a zásad  bavorského  pivovarníctva. Vznikajúci nový cech si vždy vypožičal cechový certifikát staršieho, existujúceho cechu. Bolo to zaužívaným zvykom, dvaja majstri si požičali druhý cechový certifikát. Požičiavajúci bol materským cechom, nový cech zasa jeho „mláďaťom“. Komáromský cech bol teda mláďaťom viedenského a mal za ambíciu zahrnúť pod seba všetky dobové „učilistia“, ktoré boli v tom čase v rukách šľachty i poddaných. Avšak týmto krokom siahol na historickú uhorskú šľachtickú slobodu v pivovarníctve, čo bolo prakticky zásahom do ich ľudskej dôstojnosti. Uhorský šľachtici vzdorovali násilnému západnému pivovarníckemu rádu a nestotožnili sa s ním. Šľachtické pivovarníctvo tým v podstate aj zaniklo, nakoľko sa radšej rozhodli rozdať kotle, podpáliť sušiarne a predať príslušenstvo, než by si pýtali udobrenie nemeckých majstrov Komáromského cechu, alebo viedenského kráľa. Uhorská šľachta nakoniec v tomto období smeruje k výlučnému konzumovaniu vína a začína s vinárstvom.

Uhorské šľachtické pivovarníctvo bolo poslané na smrť v dôsledku viedenského rádu, v čase, keď disponovalo kompletnou hospodárskou a kultúrno – historickou dispozíciou, aby sa bohatá maďarská pôda stala zdrojom piva v celej strednej Európe.